Založ si blog

Héra – mýtus

Héra (lat. Iuno)
Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej starších súrodencov – Kronos ju prehltol. Ako božská bytosť však žila ďalej a ostala v jeho útrobách, až kým ju spolu s ostatnými súrodencami Zeus neoslobodil. Keď Zeus rozpútal boj proti Kronovi, bohyňa Téthys uniesla Héru až na kraj sveta k Ókeanu. Zeus ju tam však po svojom víťazstve našiel a oženil sa s ňou.
Héra si zvolila svojho najmladšieho brata za manžela hneď pri jeho narodení. Na vedúcu úlohu bohyne pri tomto sobáši poukazuje aj Homér (Ílias XIV, 153-353.). Ku zvedeniu patrilo kúzlo lásky. Héra navštívila Afroditu a dostala od nej čarovný pás, ktorý bohyňa nosila na prsiach. Pri tejto návšteve padne zmienka o období, keď Zeus zvrhol Krona pod zem a do mora. Vtedy žil Zeus s Hérou v paláci Ókeana a Téthye, ktorí ukrývali božské deti. Súrodenci tu vstúpili na svadobné lôžko bez vedomia rodičov, potajomky.
Iné rozprávania o svadbe Dia a Héry: V kraji Argolis na Peloponnéze bola hora, ktorá sa prv volala Thronax (Trónny vrch), neskôr však Kokkyx alebo Kokkygion (Kukučí vrch). Rozpráva sa o ňom tento príbeh: Zeus uvidel Héru samotnú, bokom od ostatných bohov, a zatúžil po nej. Premenil sa preto na kukučku a sadol si na zmienenú horu. V ten istý deň rozpútal strašnú búrku. Hére sa podarilo dostať na vrchol tejto hory. Keď ju kukučka spozorovala, zletela jej do lona. Bohyni bolo ľúto skrehnutého vtáka a prikryla ho svojím rúchom. Zeus vzal na seba svoju pravú podobu a chcel z Héry urobiť svoju milenku. Tá sa však vzpierala, kým jej nesľúbil, že sa s ňou ožení.
Podľa ďalšieho rozprávania sa posvätná svadba konala na vrchu Kithairón v Boiótii. Tam uniesol Zeus svoju nevestu z ostrova Euboia. Tento dlhý ostrov (nazývaný Kraj, v ktorom sa darí kravám) patril Hére, ktorej posvätným zvieraťom bola krava a ktorá vraj mala kravské oči (= veľké a krásne).
Manželstvom s Diom sa Héra stala najvyššou bohyňou a kráľovnou nebies. V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa najmä o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode.
Héra dala Diovi troch potomkov: boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu (tú vraj však porodila sama zo seba ako Zeus Pallas Athénu). Podľa niektorých mýtov sama zo seba porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithyiu (podľa Hésioda však bol aj jej otcom Zeus). O oboch Hériných synoch sa Homér nevyjadruje nijako pochvalne. O Areovi u Homéra Zeus vyhlásil, že ho nenávidí, pretože sa vyžíva v samých sporoch, vojnách a bitkách. Héfaistos zasa kríval a skôr sa podobal trpaslíkovi ako obrovi, ale bol aspoň majstrovským umelcom.
Pri výkone svojej božskej funkcie a pri olympských hostinách sedela Héra na zlatom tróne po Diovom boku. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky. Zasvätené mala granátové jablko (symbol plodnosti), kukučku, páva (jeho oká na chvoste ako symbol hviezdneho neba), kravu a žeriava.
Väčšina básnikov vykresľuje Héru dosť nelichotivo. Je žiarlivá, prudká, pomstychtivá, neustále prenasleduje milenky početné milenky svojho záletného manžela, dokonca i tie, ktoré získal násilím alebo lesťou. Okrem toho nenecháva na pokoji ani ich deti. Ako láskavá ochrankyňa héroov sa objavuje len v povestiach o získaní zlatého rúna.
Héru uctievali v celom Grécku, najviac v Argu, Mykénach, Sparte, Korinte, na Kréte a na Same. Obetovali sa jej kravy a Hérine posvätné vtáky – páv, hus a vrana. Najstarší známy chrám na gréckej pôde, ktorý sa zachoval aspoň v troskách, je chrám v Olympii.
Najslávnejšou Hérinou sochou bola (nezachovala sa) Polykleitova socha pre chrám v Argu. Bola zo zlata a slonoviny. Héra sedela na tróne, v jednej ruke mala granátové jablko a žezlo, v druhej kukučku. Poznáme rímsku kópiu tejto sochy Héra Farnese v neapolskom Národnom múzeu. Zo zachovaných sôch patria medzi najznámejšie Héra Ludovisi (v Ríme; pozri obr. hore) a Héra Barberini, ktorá je uložená vo Vatikáne. Vychádza z antických vzorov. V jednej ruke má nádobu na liatu obetu za úspech v manželstve, v druhej má žezlo.

Zdroj: Antická civilizácia

Achnaton – mýtus

23.10.2018

[caption id="attachment_425" align="alignnone" width="630"] Nefercheprure waenre Achnaton, původním jménem Amenhotep (IV.), byl panovník 18. dynastie ve starověkém Egyptě v období Nové říše, viac »

Kija – mýtus

22.10.2018

[caption id="attachment_422" align="alignnone" width="630"] Kija byla ve starověkém Egyptě, v době 18. dynastie, vedle velké královské manželky Nefertiti, vedlejší manželkou panovníka Amenhotepa viac »

Nefertiti – mýtus

21.10.2018

[caption id="attachment_418" align="alignnone" width="630"] Neferneferuaton Nefertiti, byla staroegyptská královna 18. dynastie v době Nové říše, velká královská manželka faraona Achnatona. viac »

les, kalamita, lykožrút, kalamitná ťažba dreva

Ochranári a lesníci zasadnú za spoločný stôl, veria, že nájdu konsenzus

23.10.2018 20:12

Ministra životného prostredia teší, že sa diskusia vôbec začala a verí, že sa podarí nastaviť legislatívne pravidlá.

rtvs, rezník, adela, chrapa, ťapák

Reláciu RTVS o Najväčšom Slovákovi sprevádza Tisov tieň

23.10.2018 20:00

Slováci budú hľadať najväčšiu osobnosť krajiny. Rozhodnú o nej hlasovaním v projekte Najväčší Slovák. Úvodná upútavka však vzbudzuje rozpaky.

Erdogan

Môže Trump 'zamiesť pod koberec' Chášakdžího telo?

23.10.2018 19:00

Zádané zmiznutie saudskoarabského opozičného novinára Džamála Chášakdžího sa na pozadí zahmliebania Rijádu stalo súčasťou politických hier nielen Turecka ale aj USA.

putin, bolton

Putin je pripravený sa v novembri stretnúť s Trumpom

23.10.2018 18:47

Ruský prezident rokoval s poradcom Trumpa Boltonom o úmysle USA odstúpiť od raketovej zmluvy.

jandzoba

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 129
Celková čítanosť: 176761x
Priemerná čítanosť článkov: 1370x

Autor blogu

Kategórie