Humor

Vraví sudca obžalovanému:
– To, co sce spraviľi, je barz brutal zločin. Kedz scece, žebi bul trest zmierňeni, mušice nam višvetľic motiv svojoho činu.
– Odohralo še to takto. Bivame v panelaku. Na peršom poschoďu žije rodzina, co ma tri dzeci. Aľe tote dzeci zostaľi od prirodi male. Ja jednoho dňa prišol domu zos roboti a moja žena hutori, že u sušidoch ňit daco v poriadku, bo všicke jejich dzeci su Pirenejove. Ta mi ju opravil, že asi duma Pigmejove. A ona hutori, že ňe, bo pigmej je latka, co ma každi človek pod skuru. Ta som jej povedzel, že to je pigment. A ona hutorela, že pigment je toto, na co pisaľi stare Rimaňe. Povedzel som jej že to bul pergamen. Žena hutorela, že pergamen je, kedz basňik začňe daco pisac a veckaj to ňedokonči. Takoj som jej povedzel, že to je fragment. Ona nato povedzela, že to ňepravda a že bi som mal z ňu chodzic na francuzšťinu, bo ona už ma fasa legionara. Ta som jej povedzel, že asi duma lektora. Žena hutorela, že ňe, bo lektor bul grecki anticki hrďina. Ta som ju opravil, že to bul Hector zos Troje. Žena povedzela, že cigaňim, bo Hector je plošna miera. Ta som jej povedzel, že to je hektar. A ona povedzela, že hektar je napoj bohov. Ta som jej povedzel, že to nektar. Potom mi už ňevitrimal a zobral mi mlatok a tresol ju do čola.
– Oslobodzujem vas zos spod obžalobi, bo ja bi jej bul taku pripasoval už pri Hectorovi.