Humor

Aténa (iné názvy: Athéné, Athéna, Athena, zastarano Athene, (?) Atena ; po aticky Athéna, po iónsky Athéné, po dórsky Atháná, po novogrécky Athina; prímená pozri nižšie) bola starogrécka bohyňa múdrosti, odvahy, inšpirácie, práva a spravodlivosti, stratégie, spravodlivej vojny, umenia, remesiel a zručnosti. Etruskovia si ju spájali s ich bohyňou Menrvou a neskôr Rimania s Minervou. Herodotos a Platón nesprávne stotožnovali Aténu s líbyjskou bohyňou Neith (moderní Berberi). Podľa Platóna meno Aténa je odvodené od A-theo-noa, čo znamená myseľ boha.
Sprevádzala ju sova, nosila náprsný štít z kozej kože, nazývaný Aegis, ktorý jej daroval jej otec. Spoločnosť jej robí bohyňa víťazstva Nike (Níké). Aténu tiež považovali za poradkyňu hrdinov. Aténa je ozbrojenou božskou bojovníčkou, nikdy sa neobjavuje ako dieťa, vždy je to panna, hovorí sa o nej, že vedela urobiť muža detinským. Partenón v Aténach v Grécku je jej najznámejšou svätyňou. Nikdy nemala druha ani milenca, aj keď Hefaistos sa o to pokúšal, no neuspel.
Nemá grécky pôvod. Zrejme išlo o bohyňu z Egeja, odkiaľ prišla do Grécka. Porovnávali ju s anatolskou matkou bohýň ako Kybela (Cybelé), jej meno je pravdepodobne líbyjského pôvodu a jej predmeno Pallas sa prirovnáva k chetitskému palahh, čo v mykénskej gréčtine znamená boží odev. Sú dôkazy o tom, že v starých dobách Aténa sama bola sovou, alebo vtáčou bohyňou. V tretej knihe Odyssey na seba berie podobu morského orla. Jej náprsný štít so strapcami (Aegis) môže byť zvyškom krídiel. Aténa sa spája s Aténami (mesto Atény – Athenai), v množnom čísle, pretože v dávnych dobách to bolo miesto, kde predsedala svojmu sesterstvu, Athenai.
V olympskom panteóne Aténa vystupuje ako Diova obľúbená dcéra, zrodená z jeho hlavy. Príbeh o jej zrodení má niekoľko verzií. V najčastejšie uvádzanej sa Zeus miluje s Metis, bohyňou prefíkanej mysle, keď sa náhle preľakol dôsledkov. Existovala veštba, ktorá hovorila, že Metis porodí dieťa mocnejšie ako Zeus sám. Aby zabránil jej naplneniu, Zeus hneď po milovaní premenil Metis na muchu a prehltol ju, no už bolo neskoro. Metis už bola tehotná. Metis okamžite začala chystať helmu a odev pre zárodok svojej dcéry. Keď kula helmu, spôsobila tým Diovi veľkú bolesť a Prometeus, Hefaistos, Hermes, alebo Palaimón (v závislosti od zdroja povesti) rozštiepil Diovu hlavu dvojhlavou minojnskou sekerou (labrys). Aténa vyskočila z Diovej hlavy, dospelá a v plnej zbroji, a Diovi sa tento zážitok celkom páčil.
Na základe používaného slovného spojenia Pallas Aténa sa niekedy uvažovalo, že Pallas bolo meno jej otca. Podľa Platóna slovo pallas je odvodené od výrazu pre vojnový tanec. Iné príbehy hovoria, že Pallas bola Aténinou priateľkou z detstva. Počas hry ho Aténa nešťastnou náhodou zabila. Preto sa rozhodla uvádzať jeho meno pred svojím, aby sa nezabudlo na jeho pamiatku.
Aténa mala viacero prívlastkov. Aténa Parthenos znamenala panenskú bohyňu, Athéna Níké zase bohyňu víťastva (v Aténach na Akropole jej bol zasvätený chrám Atény Níké). Aténa Leukothea znamenala Aténu s belostnými ramenami, Aténa Chalkiotis – bola uctievaná v Sparte ako Aténa v kovovom chráme.
Aténa bola patrónkou tkáčskeho umenia a iných remesiel, múdrosti a boja. Na rozdiel od Áresa, ktorý bol v boji prchký a nespoľahlivý v boji, Aténinými prednosťami boli stratégia a taktika – symbolizovala vojnu vedenú umiernene a s rozvahou. Keď sa postavila na stranu Grékov vo vojne proti Tróji, pomáhala Odyseovi na jeho ceste domov.
Aténa je klasicky zobrazovaná v plnej zbroji, nesúc kopiju a štít s hlavou obludy Medúzy. V tejto pozícii bola stvárnená v Phidiasovej slávnej zlatej soche v Parthenóne (Aténska Akropolis). Aténa je tiež často stvárnená so sovou (symbol múdrosti) sediacou na jej ramenách. Smutná Aténa je reliéfová socha, ktorá sa datuje z roku 460 pred Kr. a zobrazuje unavenú, dojemnú Aténu.
Na dávnejších archaických kresbách váz má bohyňa niečo z mínojského charakteru, napríklad veľké vtáčie krídla.