Humor

AZYLANTI – fejtón

– Dobrý deň, pán starosta, – pozdravila dvojica na prahu kancelárie obecného úradu.

– Dobrý aj vám, ľudkovia, – vyceril starosta čerstvo renovovaný chrup, – čo dobrého ste nám priniesli?

– Ta okrem seba, tak ako obvykle, nič iné, – odvetila dvojica dvojhlasne.

– Aha, – pochopil starosta, – a čo vás k nám priviedlo?

– Ta no, ako by som to povedal, – začal muž, – my sme prišli požiadať o azyl.

– Prišli ste požiadať o azyl?  – opýtal sa prekvapene starosta, pretože počas svojich nespočetných volebných období sa s takouto situáciou zatiaľ ešte nestretol.

– Áno, o azyl, – potvrdila nežnejšia časť dvojice, – a to, prosím pekne, dobrovoľne a bez podpory pašerákov a iných neziskových organizácií.

– Môžem potvrdiť, že úplne dobrovoľne, – uisťoval muž starostu.

– A to už ako? – vyzvedal starosta a nenápadne prehltol za hrsť medikamentov.

– Ta úplne jednoducho, – pokračoval muž, – chceme azyl a keď nám vyhotovíte potrebné doklady, tak sme ochotní ich aj podpísať, len otlačkami prstov vo vlastnom záujme nemôžeme poslúžiť.

– Tak, pán starosta, – pridala sa nežnejšia časť dvojice, – pravdu má, ani jeden prst na ruke…

– A ani na nohe, – doplnil muž.

… nikde nedáme, aby náhodou neboli dotknuté naše ľudské práva, – dokončila.

– Dobre, dobre, – vzdával sa bezradne starosta, – a aký máte dôvod na udelenie azylu?

– Dôvodov máme toľko, – spustila nežnejšia časť dvojice, – že ani neviem, ktorý mám spomenúť.

– Aha, aha, – zamyslel sa starosta, – hádam ste len nečelili prenasledovaniu?

– Ta neviem, či sme tomu čelili, – odpovedal muž, – ale s prenasledovaním mám osobné skúsenosti.

– Má, veru, má, – potvrdila jeho slová nežnejšia časť dvojice, – veď len povedz pánovi…

– Ta poviem, čo by som nepovedal, – chytil sa muž slova, – však sa nemám začo hanbiť.

– Som veľmi zvedavý, – priznal starosta, – lebo okrem čriedy diviakov, čo nám chodila kultivovať repu, sme u nás nikdy nikoho neprenasledovali.

– Počuješ, – pozrela nežnejšia časť dvojice na muža, – to je úrad, to je volený orgán, to je hlas ľudu!

– Ďakujem za ocenenie, – očividne sa potešil starosta, – nechcem byť neskromný, ale je to najmä mojou zásluhou.

– Samozrejme, ako inak, – pritakala nežnejšia časť dvojice.

– Zaujímalo by ma, ako orgán verejnej správy, z akého dôvodu vás prenasledovali? – zaujal starosta k rysujucemu sa problému úradné stanovisko.

– Ta ani poriadne neviem, – poškrabal sa muž na strnisku brady.

– Bol prenasledovaný úplne a kompletne bezdôvodne, – poznamenala nežnejšia časť dvojice.

– Bezdôvodne? – pokrútil hlavou starosta a dodal – viete, stane sa, že aj dobrý úmysel je niekedy neocenený.

– No, uznajte, pán starosta, – pokračovala nežnejšia časť dvojice, – len preto, že si chcel v noci z istého dvora požičať bicykel…

– Ta nechcel som jeho majiteľa v noci budiť, – prerušil ju muž, – ja som, aby ste vedeli, úplne ohľaduplný človek.

… z búdy vybehol pes a začal ho prenasledovať potme až na dolný koniec dediny, – dokončila vysvetlenie odsúdeniahodnej kauzy.

– Ta bol by ma prenasledoval ešte ďalej, – vysvetľoval muž, – ale našťastie som spadol do žumpy s močovkou, vďaka čomu sa moje prenasledovanie skončilo.

– To je teda hrozné! – zmohol sa starosta na slovo.

– Veru, hrozné, pán starosta, presne tak to bolo, – potvrdila mužove slová nežnejšia časť dvojice, – prenasledovaný ako, s prepáčením, nejaký ten terorista.

– Hrozné, – zopakoval starosta, – že žumpa nebola zakrytá napriek všeobecne záväzným nariadeniam.

– To teda nebola, – prisvedčila nežnejšia časť dvojice, – bola som predtým osobne na mieste činu.

– Ja som totiž v tej stresovej situácii celkom zabudol, – vysvetľoval muž, – že sme večer poklop z tejto žumpy odniesli do istého a v širokom okolí veľmi obľúbeného Výkupu druhotných surovín.

– Pochopiteľne, veď každá žumpa sa musí aj pravidelne vetrať, – doplnila ho nežnejšia časť dvojice, – to vie predsa každý…

– Zdá sa mi, že ten pes o tom  asi nebol informovaný, – podotkol starosta otvárajúc dvere kancelárie obecného úradu.

Dzoba Ján