AZYLANTI – fejtón
– Dobrý deň, pán starosta, – pozdravila dvojica na prahu kancelárie obecného úradu.
– Dobrý aj vám, ľudkovia, – vyceril starosta čerstvo renovovaný chrup, – čo dobrého ste nám priniesli?
– Ta okrem seba, tak ako obvykle, nič iné, – odvetila dvojica dvojhlasne.
– Aha, – pochopil starosta, – a čo vás k nám priviedlo?
– Ta no, ako by som to povedal, – začal muž, – my sme prišli požiadať o azyl.
– Prišli ste požiadať o azyl? – opýtal sa prekvapene starosta, pretože počas svojich nespočetných volebných období sa s takouto situáciou zatiaľ ešte nestretol.
– Áno, o azyl, – potvrdila nežnejšia časť dvojice, – a to, prosím pekne, dobrovoľne a bez podpory pašerákov a iných neziskových organizácií.
– Môžem potvrdiť, že úplne dobrovoľne, – uisťoval muž starostu.
– A to už ako? – vyzvedal starosta a nenápadne prehltol za hrsť medikamentov.
– Ta úplne jednoducho, – pokračoval muž, – chceme azyl a keď nám vyhotovíte potrebné doklady, tak sme ochotní ich aj podpísať, len otlačkami prstov vo vlastnom záujme nemôžeme poslúžiť.
– Tak, pán starosta, – pridala sa nežnejšia časť dvojice, – pravdu má, ani jeden prst na ruke…
– A ani na nohe, – doplnil muž.
… nikde nedáme, aby náhodou neboli dotknuté naše ľudské práva, – dokončila.
– Dobre, dobre, – vzdával sa bezradne starosta, – a aký máte dôvod na udelenie azylu?
– Dôvodov máme toľko, – spustila nežnejšia časť dvojice, – že ani neviem, ktorý mám spomenúť.
– Aha, aha, – zamyslel sa starosta, – hádam ste len nečelili prenasledovaniu?
– Ta neviem, či sme tomu čelili, – odpovedal muž, – ale s prenasledovaním mám osobné skúsenosti.
– Má, veru, má, – potvrdila jeho slová nežnejšia časť dvojice, – veď len povedz pánovi…
– Ta poviem, čo by som nepovedal, – chytil sa muž slova, – však sa nemám začo hanbiť.
– Som veľmi zvedavý, – priznal starosta, – lebo okrem čriedy diviakov, čo nám chodila kultivovať repu, sme u nás nikdy nikoho neprenasledovali.
– Počuješ, – pozrela nežnejšia časť dvojice na muža, – to je úrad, to je volený orgán, to je hlas ľudu!
– Ďakujem za ocenenie, – očividne sa potešil starosta, – nechcem byť neskromný, ale je to najmä mojou zásluhou.
– Samozrejme, ako inak, – pritakala nežnejšia časť dvojice.
– Zaujímalo by ma, ako orgán verejnej správy, z akého dôvodu vás prenasledovali? – zaujal starosta k rysujucemu sa problému úradné stanovisko.
– Ta ani poriadne neviem, – poškrabal sa muž na strnisku brady.
– Bol prenasledovaný úplne a kompletne bezdôvodne, – poznamenala nežnejšia časť dvojice.
– Bezdôvodne? – pokrútil hlavou starosta a dodal – viete, stane sa, že aj dobrý úmysel je niekedy neocenený.
– No, uznajte, pán starosta, – pokračovala nežnejšia časť dvojice, – len preto, že si chcel v noci z istého dvora požičať bicykel…
– Ta nechcel som jeho majiteľa v noci budiť, – prerušil ju muž, – ja som, aby ste vedeli, úplne ohľaduplný človek.
… z búdy vybehol pes a začal ho prenasledovať potme až na dolný koniec dediny, – dokončila vysvetlenie odsúdeniahodnej kauzy.
– Ta bol by ma prenasledoval ešte ďalej, – vysvetľoval muž, – ale našťastie som spadol do žumpy s močovkou, vďaka čomu sa moje prenasledovanie skončilo.
– To je teda hrozné! – zmohol sa starosta na slovo.
– Veru, hrozné, pán starosta, presne tak to bolo, – potvrdila mužove slová nežnejšia časť dvojice, – prenasledovaný ako, s prepáčením, nejaký ten terorista.
– Hrozné, – zopakoval starosta, – že žumpa nebola zakrytá napriek všeobecne záväzným nariadeniam.
– To teda nebola, – prisvedčila nežnejšia časť dvojice, – bola som predtým osobne na mieste činu.
– Ja som totiž v tej stresovej situácii celkom zabudol, – vysvetľoval muž, – že sme večer poklop z tejto žumpy odniesli do istého a v širokom okolí veľmi obľúbeného Výkupu druhotných surovín.
– Pochopiteľne, veď každá žumpa sa musí aj pravidelne vetrať, – doplnila ho nežnejšia časť dvojice, – to vie predsa každý…
– Zdá sa mi, že ten pes o tom asi nebol informovaný, – podotkol starosta otvárajúc dvere kancelárie obecného úradu.
Dzoba Ján
:-)) Ešte zo dve vety si mohol - také kapurkové...... ...
Celá debata | RSS tejto debaty