Humor

Múdrosť vekov je vraj uložená v ústnych podaniach a starom písomníctve. Naši predkovia vo svojich ťažkostiach často hľadali útechu v Biblii, v rôznych starých knihách, ako aj v záznamoch svojich predchodcov. Tak sa rozličné skúsenosti a pozorovania koncentrovali do rozmanitých prísloví, porekadiel i pranostík, tak vznikali rozličné knihy, označované neskôr neraz za posvätné.
Staršia generácia si pamätá na mnohé výroky pripisované Sibyle, kráľovnej zo Sáby, zatiaľ čo mladej generácii pojem sibylská veštba veľa nehovorí. Podľa niektorých Sibyline proroctvá sú súborom mýtov, legiend, názorov, ponášok na Bibliu a mravoučných poučení z rôznych epoch. Podľa iných obsahujú zjavenú pravdu, túžbu po lepšom duševnom živote jednotlivca a varovanie pred budúcnosťou, a to nie práve najlepšou, ak sa človek vnútorne mravne neobrodí.
Tak teda Sibyla.
Kto to bol? Žila vôbec niekedy? A kde? Bola naozaj obdarená schopnosťou vidieť budúcnosť?
Sibyla je staroveké pomenovanie pre veštkyne, kňažky a vedmy z Malej Ázie. Boli to ženy vyznačujúce sa mediálnymi schopnosťami. Oplývali bohatými vedomosťami a údajne sa dožívali vysokého veku. V mediálnom vytržení zjavovali vôľu bohov a predpovedali budúcnosť. Podľa historických prameňov týchto veštíc – sibýl – bolo viac a Sibyla ako vlastné meno sa spája s veľmi slávnym proroctvom jednej osoby, Sibyly, kráľovnej zo Sáby, pravým menom vraj Michalda Kumana.
Sibýl sa narátalo desať, ale je celkom možné, že ich počet bol oveľa vyšší, ako nám zanechala reálna či mytologická história. Vzhľadom na to, že sibyly mali byť schopné zjavovať budúcnosť, poznávať prírodné zákony a predpovedať výsledky dôležitých rozhodnutí, kňazi ich výroky zapisovali.
Tak vznikli sibylské knihy.
Tieto knihy boli veľmi starostlivo uchovávané a strážené. V Ríme boli v správe zvláštneho kolégia kňazov a iba senát bol oprávnený dať súhlas do nich nazrieť, a aj to len v krajnej núdzi, keď bol hlad, vojna alebo išlo o nejaké dôležité štátne rozhodnutie.
Čo to boli sibylské knihy? Čo sa skrývalo v ich slovách? Pravdepodobne to bol súbor pohanských, gréckych, židovských názorov vydávaných za prorocké slová prezrádzajúce vôľu bohov, využívaný pohanmi, neskôr židmi a stúpencami raného kresťanstva na šírenie náboženských predstáv. Boli to mravoučné verše plné pýtických čiže dvojznačných výrokov a vízií budúcnosti. Pôvod sibylských kníh, ktoré boli starostlivo opatrované v Ríme, sa najčastejšie spája so Sibylou Kumskou z južnej Itálie. Táto Sibyla prišla ako stará žena do Ríma za kráľom Tarquiniom a ponúkala mu za tristo zlatých filippeioi deväť kníh vešteckých výrokov napísaných gréckym hexametrom. Bola to nehorázna cena. Tarquinius ich odmietol kúpiť. Sibyla teda tri knihy spálila a za zvyšných šesť žiadala tú istú cenu. Tarquinius odmietol aj tentoraz. Sibyla spálila ďalšie tri knihy a zvyšné tri kráľ nakoniec predsa len kúpil, ale – pochopiteľne, za pôvodnú sumu. Tento údaj mal zrejme dokázať, že prorocké knihy sa do antického Ríma dostali legálne. Sibylské knihy boli uložené v Jupiterovom (Jovovom) chráme na Kapitole. Chrám Jupitera Kapitolského sa takto stal vešteckým pôsobiskom celej Rímskej ríše, akýmisi rímskymi Delfami. Rímsky dramatik Plautus (254-184 pred n. l.) píše, že ľudia v Jupiterovom chráme dokonca spávali kvôli prorockému vnuknutiu. Pri požiari roku 83 pred n. l. spolu s chrámom zhoreli aj sibylské knihy.
Nemožno však pochybovať o existencii aj iných sibylských kníh, ktoré naďalej kolovali medzi ľudom. Tak sa zrejme zachovalo aj Sibylino proroctvo.
Takže kto bola Sibyla, kráľovná zo Sáby? Ktorej sibyle ho pripíšeme? Nemohli byť rozličné jednotlivé proroctvá v neskorších dobách pospájané?
Sába je historické územie na juhu Arabského polostrova, v staroveku útvar arabského kmeňového zväzu Sabejcov. Kmeňový zväz vznikol okolo 11. až 10. stor. pred n. l. a jeho prosperita sa zakladala hlavne na tranzitnom obchode medzi severnou a južnou Arábiou, medzi východnou Afrikou, Indiou a krajinami Predného východu. Významný bol vývoz myrty a škorice. S rozvojom moreplavby Sába koncom 2. stor. pred n. l. začína upadať. V 7. stor. n. l. si ju podrobili Arabi z Hidžáru. Biblia v prvej a desiatej kapitole Knihy kráľov spomína návštevu kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna. Žiaľ, biblický odkaz neuvádza nič konkrétne, čo by svedčilo o prorockých schopnostiach tejto kráľovnej, nič nenapovedá tomu, že táto žena bola sibyla, veštkyňa. V Proroctve kráľovnej zo Sáby sa však naša Sibyla stretáva so Šalamúnom, ktorý jej na uvítanie posiela vojsko. Istá súhra, historická nadväznosť (podľa týchto zdrojov) by to teda bola.
Hoci Biblia nezanecháva nijaký odkaz o proroctve Sibyly, je tu predsa maličká zmienka, ktorá korešponduje s desiatou kapitolou Knihy kráľov, je však veľmi hmlistá a nejasná. V Evanjeliu svätého Lukáša v kapitole 11 sa píše:
„Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z ďalekých končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť a tu je niekto väčší ako Šalamún.“
Tento biblický text nesvedčí o inom – iba o tom, že kráľovná z juhu prišla obdivovať Šalamúnovu múdrosť, nie naopak. Sába skutočne leží na juh od dnešného i vtedajšieho územia Izraela, Šalamúnovho pôsobiska. Okrem tejto zaujímavej súhry tu niet nič viac, iba že sa spomína súd, azda ide o posledný deň, o koniec sveta. Toto je pozoruhodný súlad.
Nevieme, kto bola táto žena. Možno je Sibylino proroctvo odkazom celkom neznámej osoby, ktorej dejiny nejakým spôsobom zabránili dostať sa do nášho povedomia pod pravým menom. Ak by historické zdroje predsa niečo napovedali, nemôžeme s patričnou dávkou istoty povedať, či kráľovná zo Sáby bola Sibyla alebo nie. Sába je teda historické územie na juhu Arabského polostrova. Celá 34. kapitola islamského koránu sa volá Sába a hojne sa v nej spomínajú proroci, veštkyne, veštci a mesiáši. V Sábe určite žili viaceré sibyly, veď v tých časoch sa veštenie a predpovedanie budúcnosti tešilo veľkej obľube a mnohí sa vešteckou činnosťou živili, ba dokonca veštenie sa stávalo privilégiom niektorých rodov. Na Západe sa sekty sibylistov objavujú aj v súčasnosti.
Azda najznámejšou starovekou veštiarňou sú Delfy, v starom Grécku najvýznamnejšie kultové stredisko s Apolónovým chrámom a veštiarňou, kde pôsobila veštkyňa Pýtia. Fragmenty Apolónovho chrámu zo 4. stor. pred n. l. sa zachovali dodnes.
Pýtia veštila aj Kroisovi (560-547 pred n. l.), poslednému lýdskemu kráľovi, ktorý ovládol celú západnú časť Malej Ázie až po rieku Halys. Vo vojne s perzským kráľom Kýrom bol porazený a zajatý. Keď sa Kroisos pred vojnovou výpravou prišiel do Delf prezvedať na svoj ďalší osud, Pýtia mu odvetila: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Kroisos bol presvedčený, že zničí Perziu, žiaľ, zničil vlastnú ríšu. Takýchto dvojznačných, prípadne metaforických výpovedí so širokou možnosťou výkladu nám história zachovala viacej. O veršovaných, často nezrozumiteľných výrokoch píše rímsky historik Tacitus (55-120 n.l.): „…hoci nevie zvyčajne nič o písaní a básnickom umení, dáva veršované odpovede na otázky, ktoré si návštevníci len myslia.“
Treba uvážiť, nakoľko je proroctvo Sibyly pýtické. A keď už vravíme o viacerých sibylách, nevieme nakoľko sa pozmenilo autorstvo týchto zachovaných textov. Nevieme, či nie sú skĺbením proroctiev viacerých sibýl.
Texty mohli byť s veľkou dávkou pravdepodobnosti pozmeňované či prispôsobované dobe. Napríklad v Proroctve kráľovnej zo Sáby roky 1914, 1918, 1938 či 2100 mohol (ale nemusel) niekto dopísať, aby stavba nadobudla iné kontúry. Predpovedaniu príchodu Mesiáša sa netreba čudovať. Je všeobecne známe, že ľudstvo odjakživa čakalo Mesiáša, Vykupiteľa. Ortodoxní Židia ho ešte stále očakávajú. Sama Sibyla hovorí: „Nič nové pod slnkom.“ Preto sa nemožno diviť, ak sa toto proroctvo prispôsobovalo Biblii, dopĺňalo náboženskými predstavami, ktoré boli voľakedy celkom iné ako dnes, a určitým spôsobom sa aj „redigovalo“ a vyrábalo ex post na vysvetlenie určitých udalostí. Treba mať na pamäti, že Sibylino proroctvo sa v podstatných črtách v niečom podobá Biblii.
Sme svedkami skresľovania len veľmi nedávnej historickej skutočnosti – ako potom máme veriť dávnej minulosti, ktorá sa opiera aj o neistoty. Ilustrujme si tento príklad na evanjeliách: bolo ich najmenej dvadsaťpäť (ak nie viac), a nie len štyri kanonické, uvádzané v Novom zákone Písma svätého. Kto mal záujem na tom, aby sa ostatné evanjeliá cieľavedome a dôsledne zničili? Ak tu teda taký záujem bol, aké máme záruky, že nebol taký istý záujem podoplňovať, pozmeniť či úplne vynechať niektoré historické fakty prorockého slova Sibyly, kráľovnej zo Sáby? Ako vylúštime, či sa nám minulosť vierohodne zachovala? Napríklad aj gréckemu historikovi Herodotovi (484?–425?) sa vyčíta nepresnosť a nezhoda údajov. Pritom Herodotos (ako aj iní ďalší historici staroveku) iba zapisoval fakty, o ktorých mu „referovali“ iní – často aj prekrútené polopravdy. Ak skreslil niektoré miesta dejín, sotva to robil zámerne.
Známy je prípad rímskeho konzula Júlia Cézara Germanica, ktorý si roku 18 n. l. dal veštiť v klarskej veštiarni, kde mu predpovedali necelý rok života. Zomrel naozaj roku 19 – na lôžku. Pred smrťou stihol oznámiť, že ho otrávili.
Nemohli Germanica otráviť úmyselne, aby sa uverilo moci veštcov a aby si veštci takto upevnili moc? Neboli ich výroky zámerným manipulovaním dejinami, ak sa pochopiteľne panovníci a králi ich proroctvami riadili? Nebolo veštenie len akýmsi tajomným, magickým vnadidlom na bohatých, často veľmi pasívnych vladárov?
Skúsme nahliadnuť do veštenia samého. Prečo a ako sa veštilo? Aké metódy sa používali? Aká sila hnala ľudí k tomu, že obetovali nadmerné úsilie a obrovské vypätie síl na predpovedanie budúcnosti?
Ak niekoho stihla pohroma, ktorej vznik si nevedel vysvetliť, chcel vedieť jej príčinu, spôsob, ako ju zažehnať, ale aj to, ako sa jej v budúcnosti vyhnúť. Keď sa rozhodoval o niečom závažnom, chcel vedieť, ako jeho počínanie bude úspešné. (Napokon tieto otázky trápia nejedného z nás aj dnes.) A preto sa obracal na veštcov – ľudí, ktorí prorokovali, skúmali vôľu bohov a ktorí mali na svoju činnosť zvláštne sklony. Veštilo sa rozličným spôsobom. V antickom Grécku či Ríme zo šumenia dubov, bublania potoka, z letu vtákov, z vnútorností zvierat, z čiar na dlani. Už spomínaná Pýtia sedela v neprístupnej časti Apolónovho chrámu na trojnožke, dostávala sa do extázy, v ktorej vyslovovala slová a vety, a tie kňazi zostavovali do veštieb, často veršovaných. Sibyla vraj veštby zapisovala na palmové listy. Výroky veštcov a veštkýň nebývali jednoznačné a dali sa prispôsobiť rozmanitým požadovaným situáciám. Mnohé spôsoby veštenia poznáme aj u nás, pre zaujímavosť spomeňme veštenie z kariet, z čiar na dlani, z kávovej usadeniny, z olova, ako aj rozličné pranostické zvyky viažuce sa na Vianoce, Luciu či iné dni v roku.
Známe sú aj niektoré praktiky na špiritistických seansách, ktoré tu spomínam iba preto, lebo médium (senzibilná osoba, akási sibyla) sa privedie do takého istého vytrženia, aké sa prejavovalo u starovekých veštkýň. Mnohé veštkyne boli podobne inšpirované aj fetišizovanými kultovými predmetmi, ktoré ich uvádzali do extázy.
Pozrime sa však, či predvídanie budúcnosti predsa len nemôže existovať, triezvo, bez príchuti šarlatánstva, amatérstva.
Podaktorí z nás mávajú občas predtuchu, že sa má čosi stať, prihodiť, že nás alebo niekoho blízkeho postretne čosi nedobré alebo dobré. Ak sa potom niečo naozaj stane, veríme že predtucha bola správna, opodstatnená. Takýto jav sa v odbornej terminológii volá extrasenzorické vnímanie. Je známe, že zvieratá takéto predtuchy mávajú (vycítia smrť, zemetrasenie). Tento typ vnímania sa však nedá riadiť, kontrolovať. Čo ak predsa jestvujú niektoré senzibilné osoby so schopnosťou toto vnímanie riadiť, režírovať? Psychotronika napríklad mimoriadne schopnosti človeka nevylučuje, ba práve naopak, vedecky ich skúma. Možno aj v oblasti predtúch, predvídania budúcnosti prinesie nejeden zaujímavý objav.
Sú ešte mnohé javy nám nepochopiteľné. Nevynášajme nad nimi – povedané Sibylinými slovami – „rozsudky smrti“. Zostáva tu však odkaz kráľovnej zo Sáby. Otvárame Sibylu s otázkou, čo kedysi ľudia čítali, čomu verili a podľa čoho sa riadili.
A čo si odnesie z týchto časom zaprášených slov súčasník? Len víziu technického pokroku, ktorý Sibyla vyjadruje slovami: „Ľudstvo vytvorí rôzne prístroje, o ktorých sa do dnešného dňa nikomu nesnívalo. Záhadné skrinky, z ktorých budú zvuky vychádzať. Ľudia budú jazdiť na zemi, pod zemou i vo vzduchu.“? Alebo predpoveď príchodu Mesiáša, teda potvrdenie biblického učenia?
Azda dôležitejšie je iné. Nabádanie k mravnej dokonalosti, harmónii, k zachovaniu najvyšších ľudských hodnôt a princípov. Myšlienky, ktoré znejú veľmi súčasne: ,,Každý jednotlivec i národ ubráni svoje právo len poctivou prácou, spravodlivosťou a usilovnosťou.“ – „Milujte preto všetko, čo rastie, milujte všetko, čokoľvek okolo seba vidíte, lebo tým milujete predovšetkým seba.“ – „Raz stratené ľudské svedomie sa nedá nahradiť. Za peniaze ho nekúpiš, zlatom nevyvážiš.“
Nad týmto posolstvom sa zamýšľajme – či už Sibyle veríme, alebo nie.